Komu najviac ublížila pandémia

Štatistické dáta hovoria jasne. Najhoršie na tom od začiatku do konca pandémie bol z hľadiska zisku spracovateľský priemysel, ale, samozrejme, aj ubytovacie a stravovacie služby a kultúra. Ďalšie v poradí bolo vzdelávanie a peniaze netiekli ani do verejnej správy.

Práve spracovateľský priemysel však s prehľadom zamestnáva najviac pracujúcich a spolu so vzdelávaním a verejnou správou tak zostalo ohromné množstvo ľudí v sektoroch s výrazne nižšími či stagnujúcimi ziskami, a to navyše v čase rastúcich cien.

K čomu to viedlo, to sme videli všetci najlepšie na reálnych mzdách. S nižšími ziskami nebolo ľahké a často ani možné sa o ne deliť so zamestnancami a typicky - práve v spracovateľskom priemysle - tak rástli mzdy pomalšie ako inflácia, pokiaľ vôbec.

Niektorým odvetviam sa v tomto zmysle darilo, napríklad v IT alebo v realitnom sektore. Informačné technológie pandémia zasiahla menej a ziskovosť sektora zostala vysoká, realitný trh mal síce svoj prepad tiež, ale celkovo ho vyššie ceny nehnuteľností a nájmov hnali k vyšším ziskom. Nanešťastie pre ekonomiku ako celok sú to práve oblasti, ktoré nezamestnávajú toľko ľudí, takže sa to aj napriek rastúcim mzdám v týchto odvetviach na celkovej ekonomike príliš nepodpísalo.

Pochopiteľne to nebola len pandémia sama osebe, ale aj rastúce ceny energií a ďalšie vplyvy. Celkovo je potom dosah na spracovateľský priemysel, vrátane toho automobilového, cítiť dodnes a len tak nevyprchá. Klesajúca priemyselná výroba v Nemecku a jej vplyv na automobilový priemysel východne od Ašu trápia aj slovenskú i českú ekonomiku a nútia ich hľadať nové cesty rastu. V konečnom dôsledku je to dôležité nielen pre rast ako taký, ale práve pre to, že ide o prácu a s ňou aj obsahy peňaženiek ľudí.